topas234

Raz ráno si ma prebudil

Prebudil z mladého snenia

Na telo si mi ruky položil

A lásku moju pocítil

Ako odpoveď na nevyslovené slová

Ktorými si do srdca môjho vnikol

Ako poďakovanie za horúce bozky

Ktorými si ma vždy obsypal

Chcel si mať lásky nekonečne veľa

Ale veď vždy len tebe patrila

Aj keď si spal, aj keď si bdel

Aj keď si pracoval, aj keď si miloval

Život nielen láskou sme si naplnili

Veď deti - poklady naše prišli

Trieštila sa medzi ne moja láska

A ty si mal strach že nezvýši pre Teba

Bol to márny strach o lásku moju

Ostala Ti celá ako v prvý deň

Veď deti milujem ako matka

A Teba , ako žena , milenka 

Ale roky išli za rokmi

Deň za dňom plynul

Až sa aj lásky sen rozplynul

A zapadol do zabudnutia

A s jeho pádom aj každá snaha

Lásku Ti dokazovať znova a znova

Nehľadal si viac ku mne cestu

Na dotyk , nehu , láskanie

Veď prišla realita ktorá skúša

Ktorá srdcia láme

City šliape neúprosne

Na smetisko lásku kladie

Čo sa s našou láskou stalo?

Kde ostali city naše?

Kde sú chvíle šťastia?

Kde sú sny ešte nenaplnené?

Nevydržali sme tlaku skúšky?

Nevydržali ani sľuby naše?

Nevydržali sme brániť našu lásku?

Nevydržíme nič a zutekáme?

Apríl 2008