kvapka vedľa kvapky
sadá na moju dlaň
vidím v nich odraz
svojej prekvapenej tváre
to som ja a už nik viac ?
kvapky vody mi nastavili
zrkadlo duše, bytia
a ja sa pozerám
ničoho nevnímam
dážď čakajúca
kvapky ma kropia
postupne ruky aj tvár
ústa pijú čistú vodu
oči zavreté ja mám
osvieženie priniesli
mne aj rastlinám
posledným plodom roka
na dozretie dajú silu
pomaly stekajú po tele
líniu obrysu sledujú
kým sa v zemi vysušenej
na chvíľku ukryjú
kolobeh vody neprestane
kvapky sa vznešene
na oblohu navrátia
za zvukov hromov
sa k nám opäť vrátia
tak ako náš život
raz hore a potom dole
zabezpečujeme dynastie
aby po nás ostali
pamiatky nehynúce
plody lásky našej
deti milujúce
august 2008
Komentáre
topas, už len vzdychnúť nad krásou písmeniek mi ostáva..:)
z-a-r-a
topas, ja tiež, bol len taký slabý ale potešil ma,
z-a-r-a
Tu nepršalo
Kvapka dažďa, kvapka rosy...
Ale to už vôbec neplatí
len dážď sa vždy navráti.
Či sa ešte vráti on?
No, nevsadím milión... :-)))
Takto som Ti tu nakvapkala aspoň trošku humoru, lebo u nás ani kvapka... dažďa... :-)))
ahoj Rusalka
Marthi
Rusalka
A ešte aj trochu vážne...
Ale všimla som, že vo svojich básniach často spomínaš svoje deti a samozrejme jeho. Však bez neho by neboli... Asi je všetko zložitejšie ako to na prvý pohľad vyzerá, ale želám Ti, aby boli čo najdlhšie v Tvojej tesnej blízkosti tí, o ktorých tak často a určite aj rada píšeš...
Marthi
Topas
Milá Topas,
ja som nezmokla, ale u nás pršalo tiež,
dere