Prišiel si za mnou z výšky času
Objal moje skrehnuté telo
Jesenným podvečerom schladené
Studené ako pred smrťou
Cítila som tvoju silu aj keď viem
Že nemáš dôvod ma posilňovať
Že som už veľká a nemám čakať
Na slová útechy či pomoci
To Ty si odišiel príliš nečakane
Zanechal si len stopy svoje v nás
V našich dušiach, srdciach
V našich neutíchajúcich spomienkach
V očiach slzy nás neustále pálili
Nevyslovili sme slová „neodchádzaj“
Hoci v mysli sme ich stále mali
Ale vedno tušili sme správne
Že od steny truhly sa odrazia
A ako bumerang sa vrátia späť
K nám smutne stojacim okolo Teba
Pri poslednej smutnej rozlúčke
Odišiel si v nenávratno ďaleké
Oči tvoje aj keď zatvorené na veky
Predsa vidia čo vidieť musia
Preto teraz tie otázky mi kladieš
Na vysvetlenie moje sa pýtaš
Nepýtaj sa ma na život môj
Neviem prečo je všetko tak
Po pravde ani odpovedať neviem
Život je skúška naša najťažšia
Prepletená nečakanými udalosťami
Náhlymi zmenami, i očakávanými zvratmi
Veď to poznáš aj Ty sám
Prešiel si ním v dobrom aj v zlom
Neviem Ti dať odpoveď na otázky
Keď nie všetko závisí iba odo mňa
Prosím, nepýtaj sa ma na život
November 2008
Komentáre
topas234
už nebuďte
PH
Matahari
ale život je úžasný . len mať ten správny azimut .
Pekná dušičková :-)
Topas,
rusalka
Matahari
topas veľmi pekné
topas, smutné, veľmi smutné
topas
topas, pekne si si pripomenula otecka..
Topas... (-:
derechura
aurel
viki
z-a-r-a
lasky
topas
viki
Topas...
Ale už si zvykám na prázdne miesto blízko seba... iba srdce je stále plné lásky k ním - obom. :(
Napísala si to citlivo...
Keby tak bolesť odletela