topas234

Dve stoličky Stoja vedľa seba A na nich sedíš ty S úsmevom falošným Pohľadom jastrabím Považuješ to za fér Ale podľa mňa to fér nie je Ani nikdy nebude Nemôže byť Na dvoch stoličkách sa naraz sedieť nedá Rovnováhu neudržíš Aj keď sa natrápiš tvoja snaha zbytočná je Dve pravdy sa objavili možno správny je stred Ale pravda len jedna je Len jednej môžeš veriť Je na tebe čo si vyberieš Čím sa riadiť budeš Čo uznáš za vhodné Čomu veriť budeš Ľahké je flirtovať bez zodpovednosti za svoje slová a činy Ťažké je naprávať čo spôsobila márnivosť Nedostatok taktu Neuspokojenie chtíča Výsledkom je strata dôvery Zbúrané mosty spojenia Asi ti to nevadí Veď príde niekto ďalší koho opantajú slová myslené z recesie Koho zaujíma žiaľ a smútok spôsobený z tvojej roztopaše Smutné je ale aj to že tebe radosť nepriniesol Žiaden tvoj úskok a klam To cena privysoká za chvíle ošiaľu a bezhraničnej túžby vyniknúť a druhých odstaviť. Október 2008