Ľahký vánok rozochvieva stonky
Skláňa ich v pravidelnom rytme
Hlavičky kvetov šepcú si slová
Tíško odovzdávajú klebietky hmyzu
Potom preletí do koruny stromov
Zaševelia listy, vítajú hosťa
Pokolíše hniezda a uspávanku nôti
Prevetrá kožúšky kuny, veveričky
O chvíľu sa voda jazera rozčerí
Zvlnená hladina mesiac odráža
Drobné hviezdičky sa rozplynú
Rákosky ich do siete chytajú
Zrúcanina hradu opomenutá neostane
Aj tam treba návštevu vykonať
Preskúmať všetky zákutia dvora
Pohladiť históriu na ruinách
Osuší slzy ľudstva v smútku
Vždy keď plač nás zastihne
Nepripravených na rany osudu
Odveje zlo, strach, pokušenie
A potom nájde aj nás v silnom objatí
Poláska nás a príjemne ochladí
Naše rozpálené telá, hlavy zamilované
Príjemné je cítiť jeho dotyk na tele
Chladí naše telá ale srdcia nie
Tie stále horia túžby plameňom
Ktorý víchor, uragán neuhasí
Bo v spojení dvoch sila rastie
Kedy sa vánok zastaví a oddýchne?
Nikdy keď celý svet objať chce
Toľkým ľuďom je ho treba
Tak ako večná láska, milovanie.
September 2008
Komentáre
Topa, je to jemné, citlivé... múdre
Topas...
Ach, Topas,
Marthi
lasky
Vánok, nežný svedok
lesmiria
Topas, krásne čítanie .. :-)
jo...také..topasovske..
viem,že je to od teba..:))
strašne veľa citu je v tom ukryte..
Pekná báseň... Páči sa mi.
:-))
Krehká báseň
Musela som si to prísť prečítať znova...
z-a-r-a
Ellie
rozprávkárka
rusalka
Marthi