topas234

prvý je tam kde som vyrastala v Starom meste . keď chodím po uliciach tak si spomínam . a spomínam si často . na prázdne ulice bez áut , na kropiace autá hneď ráno , na mliekarenské kovové konvy , ktoré ráno narobili toľko nepríjemných zvukov , na ľudí , ktorých už nikdy nestretnem ale spomienky na nich nikdy nezmiznú . vŕzgajúce električky ostali v spomienkach tiež . s nimi sa nič nezmenilo . vŕzgajú aj naďalej svoju pieseň .  len parné rušne nahradila moderná elektrická technika . spomínam si na detské naháňačky po vchodoch domov a na kričiace a hnevajúce sa domovníčky a na rôzne hry na spoločnom dvore . na tajomné zákutia pivníc , v ktorých sme sa so strachom pohybovali . na práčovne v suterénoch plné pracovitých mám . mačacie hlavy ma zase zavedú do hlbšej histórie mesta a nenútene ma privádzajú na myšlienky kto tadeto chodil , koho šaty utierali prach z cesty , čo ponúkal rybný trh , kto recitoval zamilované verše v parku na brehu Dunaja . cintoríny so svojim zarasteným charakterom ukrývajú mená známe i neznáme . listujem v múdrych knihách a zisťujem kto čím bol , čo robil . o niektorých sa dozviem niečo až po rokoch o niektorých stále nič . ale hlavne nezabudnem na domy a parky , ktorých už niet . na zmrzlinára a vývarovňu v strede mesta , na miesto kde sa predávali vianočné stromčeky . dnes je to už úplne iné . len dobové fotografie pripomenú čo sa nenávratne stratilo .  

Druhý domov je domov , ktorí sme si vytvárali na lúke so základmi z lásky . a z lásky ho zaplnili deťmi . veselými a nezbednými pokladíkmi šťastných rodičov . pozorovali sme ich prvé slová , krôčky , ich prvé spoznávanie sveta . ich nebojácne a odhodlané detské spoznávanie . a pokladíky vyrástli z plienok a pubertálnych názorov na svet . a nám ostali spomienky . a čakanie na naplnenie kolobehu života .