topas234

Všetci mi dnes želajú,

Len to najlepšie,

Radosť, zdravie,

Lásku, šťastie, 

Ďakujem im za to pekne,

Lebo nevedia čo vo mne je,

Lebo nevidia srdce moje,

Aké v skutočnosti je,

Zničené, smutné,

Plné bolesti, trápenia,

Strachu, samoty,

Hoc láskou obalené,

Ale tá láska moja je,

Osamotená, neopätovaná,

Úkladom vystavená,

Skúškami preverená,

Slzami skropená,

Bolesťou krstená,

Ale toľké roky verná,

Verná sľubu ktorý dala,

V dobrom aj v zlom,

Spolu byť a vydržať,

A z malých kúskov šťastia,

Veľký celok pozliepať,

Ten sľub mottom života,

Ja nezabudla ne neho,

Stále ho pred sebou mám,

A stále ho plniť chcem,

Ale Pandora Tvojho sveta,

Pichá priamo a neľútostne,

Vytrvalo kosu brúsi,

Aby svoju obeť podťala,

Tvoj svet sa môjho dotýka,

Ale s ním nesplýva,

Zábrany má od počiatku,

V kibicoch Tvojho žitia,

Počúvni raz aj srdce svoje,

Svoje city, myšlienky,

Tie roky nevymažeš,

Tak stavaj na nich ďalej,

Zahoj rany srdca môjho,

Nedaj mu zomrieť Tvojou rukou,

Veď Ťa milovalo a ďalej miluje,

Nenechaj ho napospas úkladom.

 Apríl 2008