topas234

pri čítaní článkov uverejňovaných nie len na tomto blogu mi stále vyvstávajú otázky týkajúce sa  vzťahov hlavne medzi mužom a ženou .  vzťah deti a rodičia alebo deti a jeden z rodičov nie sú skoro vôbec spomínané . viem , že ani tie nie sú dokonalé ale asi nie sú tak mediálne zaujímavé . ale riešenie vzťahov je najčastejší problém súčasných ľudí . 

čítam názory mužov a žien . čítam čo im chýba , s čím nie sú spokojní , ako by to malo podľa nich byť . nie som tu v úlohe sudcu ani dohadzovača , ani riešiteľa problémov . chcem len vyjadriť môj postreh .

veľakrát ak nie hlavne sa chceme zbaviť príťaže nespokojnosti . nespokojnosť je ten začiatok nášho uvedomovania si , že sme k niekomu alebo niečomu pripútaní a že už byť pripútanými nechceme byť . vo všeobecnosti sa to nazýva stratili sme slobodu na základe dobrovoľnosti a vzniknutých záväzkov ale teraz chceme byť opäť dobrovoľne slobodní . a čo záväzky ? tie nás už nemajú zaujímať ? tie sa hodia na krk niekoho iného ? pre ľudí chtivých po takejto slobode je najjednoduchšie sa zbaviť toho čo ich „obmedzuje“ . zbaviť sa toho kto ich „obmedzuje“ . je jedno ako . hlavne aby to bolo rýchlo . veľakrát bez rozmýšľania nad dôsledkami svojho konania .

nechcem tu kritizovať postup ani následky takýchto konaní . mňa zaujíma prečo je to tak .

do nášho života vstupuje technika . pochvaľujeme si ju . pomáha nám doma , v práci, vo voľnom čase . ale pomáha nám skutočne ? dostávajú sa k nám síce jej vymoženosti , ale dokážeme ich zvládať bez toho aby sme veľa nezničili ?

konkrétne mám na mysli INTERNET . je to celosvetový boom a nevyjadriť sa o ňom kladne by bolo považované za vyjadrenie hodné minimálne stredoveku . ale ja to risknem . internet plní funkciu oznamovaciu , vzdelávaciu . informuje a vzdeláva úplne vo všetkých oblastiach . a keď píšem vo všetkých tak skutočne vo všetkých . a pre všetkých , ktorí sa dostanú k pripojeniu . a keď píšem , že pre všetkých tak myslím skutočne pre všetkých . nejaké tie upozornenia o neplnoletosti sa predsa dajú len odkliknúť . stretávame sa tu aj s rôznymi hrami . virtuálom , ktorý sa dá opakovať a opakovať . čo je to ak prídem o jeden život, keď ich mám ešte štyri .  a čo auto ? veď si ho znova vyrobím . a čo milovanie ? veď o chvíľu je tu ďalšia ponuka . virtuálny svet nás zaplavuje ako mor . labilnejší jedinci si prestávajú uvedomovať hranice virtuálneho a skutočného sveta . a hazard je na svete ! konáme tak ako nám to niekto ukázal na virtuále . a tam predsa nejde o život . tam veru nie . ale skutočný život nie je virtuál a tu o život už ide .

aj teraz si mnohí povedia . mňa sa to netýka . ja poznám kedy končí sranda virtuálu . veď mám rozum ! vážení , uvedomte si jednu pravdivú myšlienku . rozum je to jediné čo je rozdelené spravodlivo , lebo nikto sa nesťažuje , že ho má málo . takže vstúpme si do seba a uvažujme ako do nášho života zasiahla technika . či skutočne plní len tú pomocnú funkciu v našom živote a nie tú nosnú . do akej miery sme jej otrokom a nie užívateľom . technika nám má pomáhať šetriť čas aby sme ten ušetrený čas trávili s našimi blízkymi . naši blízki si môžu našu pohodičku pri internete vysvetliť po svojom ako nezáujem z našej strany o nich a začnú byť nespokojní . alebo začneme byť nespokojní my , lebo v tom virtuále je to také ľahké a lákavé , bez starostí a zodpovednosti .  

pýtate sa , že prečo toľko slov ? stretávam sa s ľuďmi , ktorí až keď sa niečo stane tak spozornejú a začnú uvažovať čo všetko sa mohlo stať ich nezodpovedným prístupom k životu , k rodine , k deťom , k manželke či manželovi , k rodičom . žiaľ s mnohými sa už môžem stretnúť len pri náhrobnom kameni s ich krásne vytesaným menom a strašne mladým vekom . myslím si , že práve toto nechceme . viem , že tieto moje slová nie sú všeliekom . ale skúsme sa nad nimi zamyslieť a aplikovať ich ešte na rôzne iné životné situácie . skúsme sa poučiť a pripustiť , že sme nezjedli všetku múdrosť sveta . ďakujem .