topas234

Tíško klesá na zem a halí svet

Ako perina pritúli každého z nás

Nad riekou sa pokojne vznáša

Nepozná rýchlosť meranú časom 

Ako v krajine Háda pocit mám

Aj keď tu rieka Styx nie je

Aby mŕtvych od živých oddelila

Do svojich tajomstiev nepustila

Len duše mŕtvych tu chýbajú

Hádes ich nepustí sem k nám

Aj keď ich cítim vôkol seba

Bo miesta tieto dávno navštívili

Hustá hmla ruky moje obklopila

Akoby ich kradnúť chcela

Ukrýva čo prv vidieť bolo

Strácam moje vystreté ramená

Po pamäti tápem a cítim

Nachádzam čo stratila som

Ozaj našla som, našla teba

Opatrne z hmly vystupuješ

Moje prsty stratené mi vraciaš

Ale už tvojimi obklopené

Tebou chránené, tebou navrátené

Tvojím teplom zohriate

Akoby si váhal či krok spraviť

Akoby si sa bál návratu ku mne

Váhaš akoby som už živá nebola

Mŕtvych sa neboj, oni neublížia

Veď múdrosť nám zanechali

Aby sme lepšie život spoznali

Aby sme ho zvládli žiť a užiť

Aby nás chyby obišli

Ale ja ešte plná života som

Neumieram a umrieť nechcem

Po tebe stále rovnako túžim

Po mojom boku miesto máš

Tak sa vynor z hmly rannej

Opusti jej tajné skrýše

Sprav krok vpred nech nepohltí

Tvoje odhodlanie k návratu

Nie je znakom pokory či prehry

Spoznanie krokov nesprávnych

Lebo pravdu nájsť a uznať

Cenené je najvyššie aj u mňa.

Október 2008